* V minulom čísle Podtatranských novín ste avizovali vytvorenie nového múzea v kartuziánsko-kamaldulskom kláštore. Máte už jeho koncepciu?
- Máme. V súvislosti s jeho vytvorením verím, že v jeseni dokončíme základný výskum histórie kláštora a života tunajších mníchov. Našou ambíciou je teda vytvoriť kláštorné múzeum, ktoré bude dokumentovať nielen život kartuziánov a kamaldulov, ale aj históriu a spôsob života všetkých stredovekých mníšskych rádov na Slovensku. Avšak pretože u nás žiaden z týchto rádov nevznikol a všetko to boli iba pobočky, de facto to znamená, že tu budeme prezentovať európsky kláštorný priestor. Múzeum teda bude jedinečné.

* V kláštore sa robia rekonštrukcie, zakladáte múzeum. Kedy predpokladáte, že tieto pre návštevníka nie veľmi atraktívne procesy skončíte?
- Do dvoch, troch rokov by sme mali byť konsolidovanou organizáciou. Vytvorenie samotnej expozície trochu potrvá. Každý exponát, ktorý získame, okamžite vystavíme s tým, že bude publikovaný aj v pripravovanej knihe o kláštore a obciach Č. Kláštor a Lechnica. Málo sa napríklad vie, že tu v 16. storočí fungovala alchymistická dielňa, ktorej tiež vyčleníme určitý priestor. Po tom, ako stavebne dáme dohromady kláštor, sústredíme sa na ostatné aktivity. Mala by tu fungovať Cypriánova dielňa, spracovanie a predaj byliniek, ich prezentácia. Ako kedysi, malo by tu existovať vzdelávacie centrum, ktoré vekovým kategóriám od 3 do 100 rokov ponúkne aktivity smerujúce k duchovnému rozvoju človeka.

* Z pohľadu cestovného ruchu, nechýba v Č. Kláštore viac atrakcií?
- Nemyslím. Je tu pltnica, kláštor, v drevenom kostolíku na druhom brehu Dunajca galéria a najnovšie aktuál­na je aj myšlienka obnovenia kúpeľov Smerdžonka, ktorých najväčší rozmach bol v 20., 30. rokoch minulého storočia. Keď som sem prvý raz prišiel, napadlo mi, že Červený Kláštor je ideál­nym miestom pre kúpele tela i duše. Dnes sa ukazuje, že táto metafora bude pravdivá. Cestovný ruch tu získa celkom novú dimenziu. My sa budeme snažiť, aby návštevník sem nielen prišiel, poobzeral sa a odišiel, ale aby sa tu zdržal, našiel priestor, ktorý ho v niečom obohatí.

* Čo na to domáci a ako sa pozeráte zasa vy na ich problémy?
- Myslím si, že toto bude výzva aj pre ostatné subjekty cestovného ruchu, samosprávu i obyvateľov obce. Všetci máme v rukách svoju budúcnosť. Ten problém je hlavne demografický, aby Červený Kláštor nevymrel. Ľahko sa môže stať, že tu bude všetko možné, len mladí nám tu nebudú vyrastať a starí sa do ničoho nezapoja. To je vec trochu aj na diskusiu. Ale pozrite sa na neďaleké, donedávna mikroskopické Majere, kde tých domov, teda i ľudí pribúda. Chalupári toto určite nevyriešia a z cestovného ruchu sa predsa len dá žiť.

* Pomáha vám nejako cestovný ruch nasmerovaný spoza poľských hraníc?
- To, o čom sme hovorili, súvisí aj s aktivitami na druhej strane Dunajca. Všetci sa ma pýtajú, koľko tu bolo za sezónu Poliakov, ale nikto sa neopýta, koľko bolo Slovákov na druhom brehu Dunajca? Ten prihraničný cestovný ruch nie je o jednostrannosti, ale obojstrannosti, ktorá by v očiach susedov viac prispela aj k takej prajnosti voči nám. Napokon, o tom bolo pílenie brvien, keď sa rušili hranice, no teraz sa to nie celkom reflektuje.
(plk)