Poľskí pltníci konkurencii nič nedarujú

Ešte predtým si však v Kostole sv. Antona Pustovníka pamiatkari pripomenuli Medzinárodný deň pamiatok a historických sídel, aby počas slávnostného podujatia ocenili svojich kolegov. Cenu Alžbety Güntherovej-Mayerovej 2013 si z rúk generálnej riaditeľky Pamiatkového úradu SR PhDr. Kataríny Kosovej tentoraz prevzali Mgr. Magdaléna Brázdilová, Ing. arch. Andrej Fiala a Mgr. Alexander Frický, CSc. in memoriam. Podľa slov riaditeľa občianskeho združenia Cyprián, Milana Gacíka, ktoré spravuje národnú kultúrnu pamiatku, tohto roku konečne návštevníci uvidia v kamaldulskom kostole celý mobiliár oltára po rekonštrukcii. Teraz budú pokračovať v reštaurovaní neskorogotických malieb, ktoré sa našli v jednom z kláštorných objektov. Prezradil nám, že tohtoročné Kláštorné dni v múzeu venujú skutočnej historickej udalosti - 580. výročiu vyplienenia a vyrabovania kláštora bratríckym vojskom. Podieľať sa budú aj na budovaní fungujúceho salaša v Majeroch, kde chcú prezentovať bohaté ovčiarske tradície Zamaguria aj s možnosťou kúpy ovčieho syra a ďalších produktov.Ako nám povedala manažérka Pltníctva Dunajec Helena Lainczová, zatiaľ spustia na vodu sedem pltí. Neskôr, podľa záujmu, ich bude viac. Problémom je, že o pltníkov v Zamagurí je núdza. Brigádujú tu chlapci, ktorí končia na vysokých školách a odchádzajú za trvalejším zamestnaním. Trvalej práci dávajú prednosť aj muži v produktívnom veku, ktorí odmietajú byť celú zimu doma, či hľadať si prácu, ktorej tu nieto. S dôchodcami veľmi počítať nemôžu, lebo je riziko, že ťažšie zvládnu nepredvídané situácie, ku ktorým môže pri splavovaní Dunajca dôjsť. Momentálne sa na slovenskej strane Dunajca venujú pltníctvu štyri spoločnosti, na poľskej dve. Konkurencia je veľká, ale ako nám povedala Helena Lainczová, nie je to nič tragické, lebo zatiaľ sa všetci uživili. Mrzuté je, že teraz im pribudla konkurencia priamo pod nosom. Hneď oproti pltnici Pod Lipami si poľskí „flisaci“ vybudovali novú pltnicu. Je to ich reakcia na Zamagurčanov, ku ktorým poľskí turisti prechádzajú cez lávku, využívajúc nižšie ceny ich služieb. Starosta Červeného Kláštora Štefan Džurný si pred letnou sezónou už tradične iba povzdychol: „Pre také obce ako je Červený Kláštor sa v uplynulých rokoch v rôznych fondoch nenašlo veľa peňazí. Prežili sme napríklad tri roky bez dotácií z Envirofondu, tak si to viete predstaviť... Teraz čakáme na nové programovacie obdobie 2014 – 2020 a na to, že sa zmenia podmienky pre malé obce.“

(plk)