História

OBEC ČERVENÝ KLÁŠTOR

201502272204420.obraz_c_klastor

Červený Kláštor leží na sútoku rieky Dunajec s potokom Lipník na štátnej hranici s Poľskom, severovýchodne od Vysokých Tatier  v regióne, ktorý miestni obyvatelia nazývajú Zamagurie.

Obcou prechádza hranica Pieninského národného parku a tvorí vstupnú bránu do národnej prírodnej rezervácie -  Prielom Dunajca. Je prirodzeným  centrom cestovného ruchu v Zamagurí.           

 Dejiny obce sú zviazané s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil magister Kakaš Berzevici, dedič a v tom čase majiteľ takmer všetkých majetkov na severozápadnom Spiši. V období 1329 až 1563 bol kláštor  sídlom kartuziánov a v rokoch 1704 - 1782 tu sídlila rehoľa  kamaldulov. V rokoch 1956 - 1966 štát zabezpečil obnovu tejto  národnej kultúrnej pamiatky a kláštor sprístupnil verejnosti.

 Červený kláštor pri obci Červený Kláštor bol obývaný mníchmi rádu kartuziánskeho a kamaldulského v dvoch etapách.
    Najprv bol Červený kláštor kartuziánskym kláštorom v rokoch 1320 až 1563 (zakladateľ rehole v r. 1084 sv. Bruno).
    Prvý kartuziánsky kláštor na Spiši bol vystavaný r. 1305 na Kláštorisku pri Letanovciach v Slovenskom raji. Neskôr, keď získali darom obec Lechnicu v Pieninách na založenie druhého kláštora, začali r. 1320 pri tejto obci stavať Červený kláštor (názov dostal podľa červenej krytiny použitej na návrh prvého priora kláštora Jána na streche kláštora).
    Obidva kláštory boli vybudované na odľahlých miestach lebo kartuziani patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Venovali sa hlavne odpisovaniu kníh a získavali postupne od uhorských a poľských panovníkov rôzne výsady (právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, varenia piva a súdnej právomoci).
    V prvej polovici 16. storočia začali kartuziánske kláštory na Spiši upadať. V roku 1543 vyplienil kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji lúpežný rytier Matej Bašo. Najprv sa mnísi z Kláštoriska presťahovali do Červeného kláštora, ale po jeho vyplienení vojakmi z neďalekého hradu Dunajec (Nedeca) v r.1545 mnísi opustili aj Červený kláštor. Rozhodnutím kráľa Ferdinanda I. bol r. 1563 kartuziánsky kláštor pri obci Lechnica zrušený.
    V rokoch 1711 až 1782 bol Červený kláštor kamaldulským kláštorom (zakladateľ rehole v r.1012 sv. Romuald).
    Kamalduli získali Červený kláštor darom od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Po svojom príchode začali s jeho barokovou prestavbou (nové mníšske domčeky, baroková veža na kostole, oprava kostola). Kamalduli podobne ako kartuziáni žili pustovníckym spôsobom života (venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín). Od roku 1754 tu bola založená lekáreň, ktorá sa preslávila aj za hranicami Spiša hlavne za jej správcovstva frátrom Cypriánom v rokoch 1756 až 1775.
    V roku 1782 bol kamaldulský kláštor ako neužitočný v rámci spoločenských reforiem rozhodnutím cisára Jozefa II zrušený.