V Červenom Kláštore predminulý týždeň ukončili prvú etapu rozšírenia stokovej siete v lokalite Kvašné lúky a Rybníky, ktorá si vyžiadala náklady vo výške 94 500 eur. Zrealizovala sa trasa gravitačnej kanalizácie k lokalite novej investičnej bytovej výstavbe a rekreačnej zóne Rybníky.V budúcom cestnom telese prístupovej komunikácie sa uložilo potrubie, popri ceste, po pravom brehu rieky Dunajec bola vybudovaná ďalšia vetva. Súčasťou investície bola aj realizácia dvoch pretlakov popod cestu II/543, osadenie revíznych šácht a prechod kanalizačného zberača popod dno potoka Havka. „Nebyť odvolania niektorých členov združenia fyzických osôb Pltníctvo Dunajec Červený Kláštor v procese povoľovania stavby Krajským úradom životného prostredia v Prešove, mohla byť tohto roku úplne odkanalizovaná a daná do užívania táto turisticky významná časť obce Červený Kláštor. Preto bola obec nútená presunúť stavebnú realizáciu zostávajúcej časti kanalizačného zberača k pltnici a výstavbu čerpacej stanice s výtlakom na realizáciu v roku 2011,“ povedal starosta Červeného Kláštora Štefan Džurný. Otázke ochrany životného prostredia v obci venujú samosprávne orgány značnú pozornosť. „Dlhodobým cieľom môjho volebného programu je výstavba, rozvoj a modernizácia základnej infraštruktúry v našej obci. Veď ťažko možno zaznamenať výrazný rozvoj obce vo všetkých aspektoch, pokiaľ neexistujú základné inžinierske siete. Od roku 1999, keď som bol zvolený za starostu obce, sa obec splynofikovala, po celej obci sú vedené optické káble, vodovod, ktorý 34 rokov slúžil len ako úžitkový, dnes dosahuje výborné kvalitatívne parametre vďaka výstavbe nového zdroja pitnej vody v obci Majere a jej „doprave“ vodovodnými privádzačmi do obce Červený Kláštor a Lechnica,“ povedal starosta a dodal: „V oblasti infraštruktúry cestovného ruchu sme v obci vyriešili problém statickej dopravy, a to vybudovaním moderného a bezpečného parkoviska s verejným hygienickým zariadením. Tento projekt nadväzoval v roku 2006 na výstavbu lávky cez rieku Dunajec, keď po 92 rokoch uváh a márnych snáh sme dopravne spojili oba brehy Dunajca a následne minulého roku sme spolu s poľským partnerom gminou Czorsztyn zrealizovali chodníky spájajúce dve kultúrne ustanovizne – Kláštor kartuziánov a kamaldulov v Červenom Kláštore a drevený kostolík sv. Kataríny v Nižných Šromovciach.“ Ďalším infraštruktúrnym projektom na úseku dopravy, ktorý sa momentálne realizuje, je rekonštrukcia miestnych komunikácii a chodníkov v obci, kde sa práve ukončili práce na výstavbe chodníka pre peších vedľa cesty III/54343 a začínajú sa práce na výstavbe miestnej komunikácie M5 pri Rybníkoch, podporené z Programu rozvoja vidieka. Obec nie je „zadrôtovaná“ – všetky inžinierske siete sú uložené v zemi, v časti obce pozdĺž štátnej hranice s Poľskou republikou sú inštalované bezpečnostné kamery, ktoré idú rozšíriť o ďalšie dve kamery na bočnej ulici smerom na Lechnicu. „V tomto roku v prípade dostatku obecných finančných prostriedkov na spolufinancovanie tohto projektu chceme rekonštruovať verejné osvetlenie v celej obci. Samozrejme, myslíme aj na najmenších a mládež v obci, ale aj na návštevníkov nášho regiónu. V najbližších dňoch dáme do užívania multifunkčné ihrisko, ktoré vzniklo z príspevkov sponzorov, obecného rozpočtu a dotácie Úradu vlády SR,“ podotkol Džurný.
V roku 2005 ukončil Červený Kláštor, ako jedna z mála obcí v Zamagurí s pomocou fondov EÚ a zdrojov ministerstva životného prostredia, výstavbu čistiarne odpadových vôd. V ďalšom roku ju spustili do prevádzky a dnes slúži prevažnej väčšine obyvateľstva Červeného Kláštora, ale aj obce Lechnica, s ktorou vedú rokovania o forme a spôsobe prevádzkovania a hlavne financovania tohto vodohospodárskeho diela, no napriek ústretovosti doteraz nenašli konsenzus so samosprávnymi orgánmi obce Lechnica, ktorým navrhli riešenie prevádzkovania a financovania tejto spoločnej čistiarne odpadových vôd formou kompenzácie finančných nákladov spojených s jej prevádzkovaním za odstúpenie časti katastrálneho územia obce Lechnica tejto spornej časti, t. j. v Smerdžonke. „Napriek našej dlhodobej snahe o konsenzus sme doposiaľ v rokovaniach neuspeli a budeme nútení pristúpiť k radikálnejším, podstatne tvrdším a nepopulárnym riešeniam. Napriek tomuto neúspechu pokračujeme v rozvojovom programe aj pre túto časť obce Červený Kláštor a v marci tohto roku sme spolu s poľským vlastníkom a prevádzkovateľom vodohospodárskej infraštruktúry Podhalańskie Przedsiębiorstwo Komunalne (PPK), a to v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľská republika – Slovenská republika podali projekt výstavby infraštruktúry ochrany životného prostredia v gmine Czorsztyn a obci Červený Kláštor s cieľom ochrany vôd hraničnej rieky Dunajec. Predpokladané celkové náklady sú 1,212 mil. eur. Za tieto finančné prostriedky sa postaví ďalšia čistiareň odpadových vôd v obci Červený Kláštor pre časť jej územia – Smerdžonka a zmodernizuje sa čistiareň odpadových vôd v Czorsztyne. V prípade schválenia našej žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z fondov EÚ začne výstavba v roku 2011 a ukončiť by sa mala v roku 2013,“ vysvetlil starosta.
V ďalšom období chcú v Č. Kláštore pomôcť napojiť národnú kultúrnu pamiatku Kláštor kartuziánov a kamaldulov na obecnú čistiareň odpadových vôd, stačí už len vybudovať prečerpávaciu stanicu v predpolí kláštora a napojiť na výtlačný rad, ktorý obec zrealizovala v roku 2008. „Nedá mi nespomenúť, že občanom obce, ale aj právnickým osobám na jej území poskytujeme služby v oblasti odvedenia a zneškodnenia odpadových vôd už štvrtý rok za sociálne únosnú cenu, čo je stále len 50% ceny stočného najväčšej vodárenskej spoločnosti, ktorá pôsobí na území okresu Kežmarok, Poprad, Sp. Nová Ves, St. Ľubovňa... Samozrejme, stojí nás to nemalé úsilie udržať sociálne únosné ceny stočného a je nutné straty čiastočne „vydotovať“ z obecného rozpočtu, úsporne prevádzkovať, šetriť... Berieme to ako službu občanom a zachovanie prírodného dedičstva pre ďalšie generácie je našou prvoradou prioritou, ale snažiť by sme sa mali všetci, veď si len zoberte – posledné povodne nám spôsobili značné problémy v prevádzkovaní obecnej kanalizácie, a to aj vďaka nedisciplinovanosti niektorých jednotlivcov. Následky týchto neuvážených krokov sme za pomoci pracovníkov obecného úradu odstraňovali celý mesiac,“ prezradil nám Džurný. Na margo a v súvislosti s povodňovými stavmi na Dunajci apeloval na prevádzkovateľa vodohospodárskeho diela Czorsztyn – Niedzica k väčšej zodpovednosti pri vypúšťaní priehrady, kde by bolo žiaduce skôr, ako sa vypustia naakumulované vody z priehrady, očistiť vypúšťané vody od komunálneho odpadu, a nie ako to bolo naposledy, keď sa Dunajcom plavil „konvoj“ odpadkov, ktoré skončili v Prielome Dunajca. „Na tento problém som upozorňoval už dávno aj predchádzajúce vedenie priehrady, vedenia okolitých a zainteresovaných gmín, žiaľ, bezúspešne. Pokiaľ mám vedomosť, aj Správa národného parku Pieniny so sídlom v Červenom Kláštore upozorňovala svojho poľského partnera, poľský Park narodowy so sídlom v Kroscienku nad Dunajcom a vedenie priehrady, taktiež bez výrazného úspechu. Po dohode s riaditeľstvom Správy NP Pieniny sme stanovili spoločný postup pri riešení tohto problému, keď v najbližších dňoch budeme kontaktovať naše ústredné štátne orgány. Ide predsa o hraničný tok a o významné biotopy tohto chráneného európskeho územia. Samozrejme, že zachytenie odpadkov priehradou je už len dôsledkom príčiny, ktorou je nezodpovedná, negatívna činnosť človeka, ale prečo už, keď je odpad nahromadený pred priehradou, neodstrániť ho priamo na mieste,“ uzavrel starosta.
