Zo života obce
Kláštor v staronovom šate prekvapuje
Nezisková organizácia Cyprián, ktorej riaditeľom je
Lietajúci Cyprián
Pred rokom a pol sa začali prípravy na film Lietajúci Cyprián. Kilometre filmu sú už natočené, ale zároveň prichádza čas natočiť jeho nosnú časť, ktorá sa viaže ku kláštoru. Časť filmu sa už zrealizovala v exteriéroch kysuckého skanzenu. Ešte v apríli postavili filmári exteriérovú časť na štvrtom nádvorí kláštora, kde nadobudne podobu z 18. storočia. Od 5. do 15. mája sa tu bude filmovať v kostole, na nádvoriach aj v časti expozície múzea. Potom sa tu vrátia na jeseň a v januári, aby ešte urobili zimné dokrútky. Zaujímavosťou bude pre návštevníkov to, že si môžu priamo v kláštore pozrieť filmovanie. Celá expozícia z filmovania ostane zachovaná. Štvrté nádvorie im ponúkne kláštor taký, aký bol v 18. storočí. „Je to úplne nový pohľad. Keď som tu prišiel pred tromi rokmi, chcel som odstrániť sterilitu z múrov, priestorov aj z objektov kláštora. Vzadu bol napríklad mlyn, preto sme si od filmárov nechali vozy, ktoré ho trochu pripomínajú. Na nádvoriach tiež nebolo nič, iba obvodové múry. Teraz to trochu ožije a keď tu človek príde, doslova sa vráti v čase," uviedol Gacík.
Nezisková organizácia
„Hľadali sme možnosť, ako zabezpečiť, aby zo vstupného neodchádzali peniaze do štátnej pokladnice. Červený kláštor je majetkom štátu, je v správe Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Naše skúsenosti nás doviedli k projektovému zámeru, ktorý sa preniesol do stavebnej časti, do projektovej dokumentácie a podľa nej budeme opravovať jednotlivé časti kláštora. Po inštitucionálnej stránke najlepšie vyhovovala nezisková organizácia. To znamená nie subjekt, ktorý robí zisk pre seba, ani príspevková alebo rozpočtová organizácia, ale „neziskovka“, ktorá je zriadená na to, aby všetko čo získala opäť vracala, všetky financie, všetky činnosti v prospech toho, pre čo vznikla. A Cyprián, nezisková organizácia so sídlom Pod lipami 20 v Červenom Kláštore vznikla pre to, aby robila komplexnú správcovskú starostlivosť o celý kláštor, aby sa starala o muzeálnu expozíciu, ktorou sa prezentuje navonok, aby robila aj vydavateľsko-edičnú činnosť, propagačné aktivity, aby kontaktovala všetkých partnerov v cezhraničnej spolupráci, regionálne, ale aj smerom do zahraničia,“ vysvetľuje Gacík a dodáva, že spoluprácu už nadviazali s maďarskými a rakúskymi subjektami.
Vízia
Kláštor bude plniť ubytovaciu funkciu, vytvoria sa tu podmienky pre malú kongresovú turistiku, školenia, semináre a podobne. Plánujú sa tiež tvorivé pobyty umelcov na plenéroch, či už výtvarníkov alebo z oblasti fotografie, divadla... Mali by tu byť aj svadby. Tým, že bol Kostol sv. Antona Pustovníka reštaurovaný, ponúknu tam sobáše s možnosťou ubytovania. Zatiaľ je to však iba sobášny akt. „Chceme sa perspektívne, a máme to aj v štatúte neziskovej organizácie, vrátiť k určitej podobe školy v prírode. Nepôjde o subjekt, ale o obsahovú zložku. Škola v prírode by mala byť zameraná na dvoj- až trojtýždňové pobyty pre deti. Chceli by sme im priblížiť kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu a zdravý spôsob života. Celkovo sa v kláštore chceme vrátiť k pôvodnému poslaniu – ku gastronómii, zdravému spôsobu života či duchovnej sfére. Základné línie sú také, aké vždy boli, ale treba ich dopracovať a realizovať. V prvom rade pôjde o aktívny cestovný ruch – kláštor ostane otvorený pre ľudí. V maximálnej možnej miere chceme vychádzať návštevníkovi v ústrety. Chceme tu robiť podujatia, ktoré sme si odskúšali za posledné tri roky. Malo by to byť 8 – 9 podujatí, ktoré boli súčasťou širšej ponuky Červeného Kláštora. Ale to, prečo tu predovšetkým ľudia chodia je druhá línia – duchovná. Tu tvorí muzeálna expozícia – interiérová a exteriérová. V interiérovej sa udiali výrazné zmeny.
Novinky i história
V roku 1999 v kláštore ukončilo svoje pôsobenie Východoslovenské múzeum, následne tu osem rokov fungovalo Ľubovnianske múzeum, ktoré posunulo výskum niektorých vecí viažucich sa ku kláštoru a okoliu oveľa ďalej. V roku 2007 pôsobnosť Ľubovnianske múzeum ukončilo a odišlo so svojou expozíciou. „Museli sme hľadať nové riešenie. Našli sme ho v tom, že tým najlepším čo môže byť je, že nezisková organizácia Cyprián si zoberie na starosť a bude mať v gescii aj muzeálnu expozíciu. Dohodli sme sa, že sa tu vráti opäť Východoslovenské múzeum. Po rokovaniach je ochotné do kláštora vrátiť expozíciu, ktorá tu pôvodne bola. Požičalo nám podstatnú časť zbierky, ktorú získalo počas svojho predchádzajúceho pôsobenia v Č. Kláštore, mali to vo svojich depozitoch. Sústredili sme sa pritom na kláštorné múzeum, samozrejme s tým, že v tej časti, kde bola kedysi národopisná expozícia, by sme chceli skôr identifikovať, kde sa kláštor nachádzal. Budú tam informácie o Pieninách – ako horstva, ako hranice, naznačíme ako to vznikalo, aká bola história Pieninského národného parku a podobne. To znamená, že pôjde o náučno-informačnú kategóriu. Vrátila sa nám aj staručká „dlubanka“ (čln z kmeňa stromu), ktorá má
Krčma z 18. storočia
Súčasťou novej expozície Kláštora kartuziánov v Červenom Kláštore je dobová krčma z 18. storočia. „Interiér Krčmy bol doteraz espresový. V zmysle projektového zámeru, ktorý máme v rámci celkovej rekonštrukcie a revitalizácie kláštora, sme jej prisúdili okrem užívateľskej aj expozičnú funkciu. Chceli sme, aby tu bola krčma v pravom slova zmysle. Podávajú sa tu nápoje a regionálne jedlá. Krčma v obsahovej zložke plní úlohu pohostinského zariadenia a zároveň je aj expozíciou. Interiér je riešený podľa návrhov z 18. storočia, s tým, že je tu použitý napríklad keramický riad. Rukopis 18. storočia sme preniesli do dobovej pozície. Zariadenie krčmy mali na starosti remeselníci z poľského Wilbromu. Interiér upravili tak, aby bol aj z pamiatkárskeho hľadiska zaujímavý, vrátane detailov, ktoré tam sú – ružice na stĺpoch, keramických tanieroch a laviciach. Sú to drobnosti, ktoré vypovedajú o čistote interiéru,“ uzavrel riaditeľ neziskovej organizácie Cyprián.
Andrea BELOŠIČOVÁ
